Kultúrne podujatia na rok 2024

Rímsko - katolícky kostol Narodenia Panny Márie 1820

Najhodnotnejšou pamiatkou obce je klasicistický rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie postavený r. 1820 na štále Domčeky, r. 1959 rozšírený kolmou, nie najvhodnejšou prístavbou.

R. 1960 bola do kostola zavedená elektrika, r. 1963 bola upravená sakristia a aj neskôr boli prevádzané iba menšie úpravy. Budova svojmu poslaniu slúžila do septembra 1999.

Kostol je jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria, ktorá bola prístavbou rozšírená na pôdorys s tvarom L. Na priečelí členenými bosovanými pilastrami, ktoré je zakončené trojuholníkovým štítom, je pieskovcové ostenie vstupu do budovy, nad ním okno s oblým zakončením. Nad štítom je plechová vežička krytá ihlancom. Fasády kostola členia okná s oblým zakončením a pásová korunná rímsa. Ostatné architektonické detaily (lizény, šambrány) boli pri poslednej úprave budovy odstránené. Nová prístavba je z architektonického hľadiska bezcenná. Loď starého kostola je zaklenutá valenou klenbou dosadajúcou na rímsové hlavice pilastrov. Nástenné maľby z r. 1964 sú dielom maliara Jána Tonku.

Klasicistický hlavný oltár pochádza z čias stavby kostola a dnešný ústredný obraz Narodenia Panny Márie je dielom J. Šinkoviča z rokov 1975 – 1976 (jeho dielom je viacero kostolných obrazov). Na oltári je socha Madony, po stranách plastiky cherubínov. Je zvláštne, že pôvodný klasicistický ústredný oltárny obraz Narodenia Panny Márie je zavesený pri novšom vchode do kostola, hoci je oveľa krajší a hodnotnejší ako dnešný. Nová Krížová cesta je dar farského úradu vo Vysokej pri Banskej Štiavnici z r. 1964.
Púťová zastávka z 2. polovice 19. stor. má obraz sv. Barbory. Klasicistický organ z 1. polovice 19. stor. bol sem dodaný r. 1890 z iniciatívy farára Martincseka a r. 1964 bol nahradený novým. Vo vežičke sú zavesené dva bronzové zvony, ktoré r. 1924 dali tunajší veriaci odliať u R. Manouška a spol. v Brne ako náhradu za zvony zničené spolu s vežičkou, ktorá za I. svetovej vojny dostala plný zásah.

Božie muky

V Debnárovom štále pred domom č. 235 stojí obdľžniková štíhla Božia muka, ktorú r. 1978 dali postaviť Hermína a Rudolf Jazvinskí. Vo výklenku rozšírenej hornej časti je socha Nepoškvrnenej Panny Márie.

Ďalšia Božia muka Podhorou bola postavená Ondrejom Barancom r. 1935 a opravená r. 1997. Vo výklenku štíhlej štvorcovej stavby so skosenými nárožiami je socha Božského Srdca Ježišovho.

Medzi Adamcovým a Udičkovým štálom stojí murovaná prícestná kaplnka, ktorú okolo r. 1955 postavil murár Alojz Adamec na mieste menšej staršej kaplnky z konca 19. stor. s inou orientáciou, ktorú postavil Félix Adamec. Je to malá štvorcová stavba s oblým uzáverom, ktorá má nad štítom priečelím nadstavanú plechovú vežižku. Fasády členia okná s polkruhovým zakončením. V kaplnke je staršia drevená socha Lurdskej Panny Márie z pôvodnej kaplnky a novšie sochy Máriinho Nepoškvrneného Srdca a Božského Srdca Ježišovho.

Na Brode (Dolná Šajba) stojí štíhla štvorcová murovaná Božia muka, ktorú matke Božej r. 1971 venovali Valent a Anton Pavlovci a Matej Toma. Vo výklenku rozšírenej hornej časti je soška Panny Márie. Okolo stavbičky je kovaná ohrada.
Na Kopanici sa nachádza štíhla štvorcová Božia muka, ktorú ku cti Panny Márie postavil Ignác Bednár, ako vďaku za návrat z I. svetovej vojny. Stavbička je zakončená trojuholníkovým štítom a jej nárožia sú skosené. Vo výklenku je soška Nepoškvrnenej Panny Márie. Božia muka je obklopená 5 lipami.

Drevené kríže

V Rajnohom štále stojí drevený vyrezávaný prícestný kríž s polkruhovým plechovým baldachýnom, ktorý r. 1945 dali postaviť Anton a Juraj Rajnohovci na mieste staršieho dreveného kríža.

Prícestný drevený kríž s liatinovým polychrómovaným korpusom a polkruhovým plechovým baldachýnom pred domom č. 247 na Debnárom štále dala na začiatku 20. storočia postaviť rodina Debnárovcov a r. 1980 ho opravil František Debnár.

Na Vojšíne stojí drevený kríž s plechovým baldachýnom, ktorý v roku 1997 dali postaviť Albín Boroš a Ján Koniar. Podobný starý kríž bez plechového baldachýnu bol postavený v roku 1932, pri ktorom sa vždy pútnici pomodlili.

Jednoduchý drevený kríž s malým liatinovým korpusom v Pacalajom štále dal postaviť Vladimír Debnár. Plochy medzi ramenami kríža sú vyplnené doskami.

Na Pavlom vrchu stojí prícestný drevený kríž s malým plechovým korpusom a polkruhovým plechovým baldachýnom postavený veriacimi okolo r. 1930 a neskôr bol obnovený.

Pred novým r.k. kostolom stojí drevený misijný kríž s polkruhovým plechovým baldachýnom a nápisom Svätá misia 2001.
Pri vstupe do cintorína stojí starý drevený kríž ústredný kríž cintorína s maľovaným liatinovým korpusom a polkruhovým plechovým baldachýnom, bol postavený okolo roku 1930 a po roku 1945 bol obnovený.

Oproti starého dreveného kríža stojí nový drevený ústredný kríž cintorína a liatinovým korpusom a polkruhovým plechovým baldachýnom, ktorý bol postavený v roku 1957.

Pamätník obetiam I. A II. svetovej vojny

Je pilierového tvaru, v miestnom cintoríne bol postavený v roku 1946 a opravený v roku 1996. Na mramorovej tabuli jednoduchého pomníka je vyrytých 12 mien obetí I. a II. svetovej vojny. Na vrchole pamätníka je osadená plastika vojenskej prilby a novšie aj malý kríž.

Ľudová architektúra

Do dnešných dní sa ľudová architektúra štálov zachovala dosť útržkovite, napriek tomu dáva dosť jasnú predstavu, ako sa behom stáročí vyvíjala.

Staršie domy z 19. stor. boli malé obdĺžnikové stavby s jednou či dvoma miestnosťami kryté slamenou alebo šindľovou strechou. Výrobou dreveného šindľa sa zaoberala časť tunajšieho obyvateľstva, veď vhodného materiálu nato bolo dosť. Domy zväčša zrubovej konštrukcie boli niekedy stavané tesne vedľa seba, alebo boli súčasťou hospodárskeho stavania, v ktorých sa uskladňovala aj slama a seno. Kvôli tomu boli častou obeťou požiarov. Až na začiatku 20. stor. sa stavalo z tvrdých materiálov, odolnejších voči ohňu.
Časť obyvateľstva obce sa zaoberalo pálením vápna, vhodného na rôznorodé použitie a aj na stavbu domov. Pôvodný jednoosový, neskôr dvojosový dom krytý slamenou strechou postavený z nepálených tehál či kameňa alebo zrubovej konštrukcie sa už v pôvodnom stave nezachoval. Charakteristické bolo jedno (neskôr dve) veľmi malé okno na priečelí, v dome bola jedna obytná izba a kuchyňa – pitvor, dlážku tvorila udupaná hlina. Miestnosti mali drevené trámové stropy. Priečelia domov boli zakončené doskovými trojuholníkovými štítmi. Na priečelí mnohých domov boli sošky patrónov, Panny Márie alebo Ježiša Krista. K domu sa primkýnala malá hospodárska budova s komorou, maštaľou, šopou a pod. V niektorých prípadoch majetnejšieho gazdu to mohol byť aj väčší hospodársky dvor s viacerými samostatne stojacimi hospodárskymi budovami a studňou, dávnejšie vahadlovou, ktoré boli zamenené za kolesové.

V Rajnohovom štále sa nachádza typický dom č. 286, ktorý bol postavený r. 1942 a vychádza z tunajších typických vzorov ľudovej architektúry. Sú v ňom tri obytné miestnosti (predná ?istá izba, pitvor a zadná izba). Dom je do dvora obrátený podstením. K nemu sa primkýna hospodárska budova a viacero samostatných stavieb stojí vo dvore.

V Debnárovom štále dom č. 217 je do dvora otvorený pilierovou chodbou a v nike na priečelí so secesnou úpravou je umiestnená soška Nepoškvrnenej Panny Márie. Je to typický dom pre túto oblasť. Viaceré dvojosové domy boli stavané na svahu a preto na priečelí sú poschodové s priamym vstupom z predzáhradky do pivnice. Takýto dom reprezentuje objekt č. 174 v Palacajovom štále. Podobný dom č. 137 má secesnú úpravu priečelia. Priečelia niektorých domov sú zakončené murovanými trojuholníkovými štítmi. Domy za I. ČSR boli poistené u Banky Slávie, tak ako to hlásajú tabuľky na niektorých domoch (napr. Pacalajov štál č. 158). V Hubačovom štále sa pri dome č. 94 zachoval pozoruhodný jednoosový kamenný dom s jednou obytnou izbou stavaný na predkom svahu, preto je dole priamy vstup do pivnice.

V súčasnosti je to najpozoruhodnejší dom Malej Lehoty, ktorý by sa v pôvodnom stave mal zachovať aj pre budúcnosť. Je tu viacero dvojosových domov so secesnou úpravou priečelí. Niektoré maštale, chlievy a senníky pri domoch majú zrubovú konštrukciu.

V Pavlom štále sa zachoval pôvodný malý dom č. 29, v nike priečelia soška patróna chýba. Vedľa objektu sa zachovala typická drevenička s jednou izbou, charakteristická pre štále. Mala by sa zachovať pre budúce generácie.

V Rajnohovom štále sa zachovala pozoruhodná kolesová studňa vykladaná kameňmi a krytá drevenou nástavbou.

Pozoruhodné sú náhrobné kríže z 19. stor. vyrobené z jedného kusa dreva, na začiatku 20. stor. už z dvoch kusov. Na týchto krížoch je charakteristická geometrická výzdoba. Sú tu aj liatinové a kamenné náhrobné kríže.

Gajdošské fašiangy

V obci sa zachovávajú rôzne ľudové zvyky a tradície, ktoré sa však riadia zväčša katolíckym kalendárom, počas veľkonočných, vianočných sviatkov a období fašiangov nikdy nesmel chýbať zvuk gájd.

Hrávalo sa na pasienkoch, krstinách, odprevádzali sa regrúti na vojnu, alebo len pre potešenie seba či iných. Dávnejšie tento hudobný nástroj ovládalo takmer 20 gajdošov, ktorí si hraním v zimných mesiacoch privyrábali na Dolniakoch, ale v súčastnosti ich vytláča hlavne harmonika či heligónka.

Z posledných slávnych gajdošov spomeňme Jozefa Rajnohu (1909- 1999), ktorý nástroj skvele ovládal napriek chýbajúcemu palcu ľavej ruky. Ďalšími slávnymi gajdošmi nedávnej doby boli Gustáv Adamec (1909- 1987), Ábel Baranec  (1911- 1986) a Michal Baranec.

Najveselšie boli fašiangy so všetkým, čo k tomu patrilo: muzika, spev, tanec a pijatika. Ako sa to tradovalo, že tieto sviatky boli len raz do roka a ostatné každý rok. Mládenci chodili po všetkých štáloch a robili veselý alebo smutný fašiang. Tancovali palicový tanec, alebo povykrúcali všetky ženy a dievky, za čo ich obdarúvali vajciami, slaninou klobásami, peniazmi či pálenkou.

Niet divu, že pre zachovanie starých gajdošských tradícií sa v obci od roku 1987 každoročne ku koncu fašiangového obdobia organizujú Gajdošské fašiangy , na ktorých sa stretávajú gajdoši nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska, Holandska, Anglicka, Rakúska, Talianska a z Čiech. Cieľom je podnietenie záujmu mgeneranerácie o tento tradičný hudobný nástroj.