Obec Malá Lehota sa nachádza V Banskobystrickom samosprávnom kraji, v okrese Žarnovica, je súčasťou Mikroregiónu Nová Baňa. V lone prekrásnej prírody je roztrúsených 17 štálov, v ktorých žije 882 obyvateľov.
Miestne sa užívajú aj iné pomenovania pre miestne časti - Báň, Blatina, Dolná a Horná Šajba, Lúčky, Petľušovci, Pod Horou.
Príroda
Chotár obce leží v severnej časti pohoria Pohronský Inovec v doline zbrojnice Žitavy v nadmorskej výške 400 - 819 m. Zväčša dnes už odlesnený povrch hornatinového chotára prechádzajúceho severne do Veľkopolskej brázdy - zlomovej línie, ktorá oddeľuje Vtáčnik. Tvoria ju andezity, na plošinách zvyšky tuftov. Stredná časť je odlesnená, južná a západná časť je zalesnená bukom a dubom na úpätí sú zvyšky lesostepí. Prevládajú hnedé lesné pôdy a zvyšky lesostepí. Tunajšia piesočno - štrkovitá pôda dlho krytá snehom a vystavená vplyvom vetrov je málo úrodná. Do územia obce zasahuje Chránená krajinná oblasť Ponitrie s celkovou výmerou 37. 665 ha, ktorá bola vyhlásená roku 1985. Úlohou v tunajšom chotári je zachovať ekologicky a esteticky vyváženú krajinu, ktorú tvoria štále, pasienky, lúky, orná pôda a lesy spolu s hodnotnou flórou a faunou.
Veľkú hodnotu predstavuje 10,5 km dlhý náučný chodník Vojšík s ôsmimi zastávkami, z ktorých tri ležia v chotári Malej Lehoty.
Zastávky:
1. časť mesta Nová Baňa - Stará Huta
2. národná prírodná pamiatka Starohutský vodopád
3. Jašekova skala
4. Sedlová skala a 6. Bujakov vrch ležia v chotári mesta Nová Baňa
5. zastávka Jazerec predstavuje už ojedinelý mokraďový biotop, na ktorý sa viažu aj významné spoločenstvá vodných a vlhkomilných živočíchov a rastlín
7. zastávka Vojšín sa nachádza v nadmorskej výške 819 m a územie geomorfologicky patrí do subprovincie Vnútorné západné Karpaty, oblasti Slovenské Stredohorie, celku Pohronský Inovec a podcelku Vojšín. Z geologickej stránky je budované treťohornými vulkanitmi - pyroxénickými a amfibiotickými andezitmi. Odtiaľ je krásny výhľad na pohorie Vtáčnik, prírodnú pamiatku Veľký Inovec a aj na časť CHKO Ponitrie. Juhovýchodne je to výhľad na CHKO Štiavnické vrchy s dominatou Sitna. V prevažne bučinatých porastoch našli vhodné podmienky aj chránené druhy živočíchov.
8. zástavka národná prírodná pamiatka (vyhlásená v roku 1975) Kamenné andezitové more je jedinečný geologicko - geomorfologický útvar so značne komplikovanou geologickou stavbou. V širšom okolí NPP sú zastúpené prvohorné horniny - karbónske bridlice, akrkózy, zlepence, a malé telesá bázických intruzívnych hornín. Druhohory sú zastúpené bazálnymi kremencami triasu. Okrem nich sú zastúpené aj tzv. werfénske vrstvy - pestré pieskovce, arkózy a bridlice, tiež vápence. Do toho územia okrajovo zasahuje treťohorný vulkanizmus. Táto prírodná pamiatka vznikla rozpadom lávového prúdu na mieste bez podstatnejšieho prispenia gravitácie. Dnešná chránená plocha je časťou väčšieho celku, ktorý bol z väčšej meiry použitý ako stavebný materiál v miestnej zástavbe. Lávový prúd sa totiž charakteristicky sĺpovito rozpadal s typickým päť až šesťuholníkovým prierezom.
Dve kvapľové jaskyne v Debnárovom štále nie sú sprístupnené. Do chotára obce zasahuje prírodná rezervácia Sokolec predstavujúca pestrú geologickú stavbu so systémom viacerých tektonických porúch na severovýchodnom okraji pohoria Tríbeč. Chrbát Sokolca je rozdelený do skalnatých stupňov a bralných stien. Rastlinstvo územia je pomerne chudobné, ale špecifické vzhľadom na kyslé podložeie kremenca.
