Národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more bola vyhlásená v roku 1975. Má rozlohu 1,4 ha a nachádza sa v katastrálnom území obce Malá Lehota v okrese Žarnovica, v pohorí Tribeč.
Andezitové kamenné more v Malej Lehote vzniklo pravdepodobne v štvrtohorách. Andezity vznikli z magmy, ktorá mala zásaditú povahu. Nie je čistá, primiešali sa do nej čiastočky kremeňa, ktoré sa na povrchu trblietajú ako hladina vody na slnku. Počas mohutnej sopečnej činnosti stuhol lávový prúd a vytvorili sa odlišné formy hornín. V tej dobe klesala teplota aj na mínus 60°C, a tak bolo tuhnutie lávy pomerne rýchle. Podmienky pri chladnutí lávy viedli k vytvoreniu takej vnútornej štruktúry v utuhnutom lávovom prúde, ktorá mala za následok jeho rozpadávanie sa do nepravidelných viacuholníkových blokov. Z pôvodne rozsiahleho podzemia pyroxenického andezitu sa dnes zachovalo jedno z najmenších kamenných morí na Slovensku o rozlohe cca 30 x 100 m. Aj keď sa to možno nezdá, každý z kameňov váži približne pol tony.
Prvá zmienka o Jazvinskej jaskyni v Tribečskom pohorí pochádza z roku 1893 od Andreja Kmeťa, vynikajúceho botanika a archeológa.
Opisoval ju v recenzii k článku Dr. L. Niederieho – Lidstvo v době predhistorické se zvláštnym zřetelem na země slovanské, ktorá bola uverejnená v Tovaryšstve v roku 1895.
Jaskyňa sa spomína už v miestnych povestiach a je publikovaná v A zvony nezvonia (Povesti z Novej Bane a okolia) od Jozefa Hindického, pod názvom Živánska veža. Povesť sa rozpráva:
„ ešte v časoch, keď sa o Lehotách nedalo povedať – toto je Malá a tamto je Veľká, lebo naozaj obe boli iba malými dedinkami, vlastne len osadami. V rozľahlej hore v blízkosti Jedľových Kostolian usadila sa rozvetvená zbojnícka banda, ktorá sa stala postrachom širokého okolia. Zbojníci zaujali i malú pevnosť pri ceste spájajúcej Pohronie s Požitavím. Turňou alebo Živáskou vežou ju nazývali podľa jej okrúhlej, rotundovej vežovej stavby. Pevnôstka bola prakticky nedobytná. Jej tri metre hrubé múry poskytovali svojim majiteľom dostatočnú ochranu. Strielňami rozmiestnenými na troch poschodiach na všetky svetové strany kontrolovali zbojníci úzke údolie rodiacej sa riečky Žitavy. Kapitán s tými najodvážnejšími sa radšej zdržiaval v Skýcove, s ktorým bola Turňa spojená podzemnou chodbou. Pre každý prípad urobil niekoľko tajných východov aj na iných miestach v hore. Jednou z početných chodieb bola pevnôstka spojená i s jaskynnými priestormi na Debnárovom štále. V čase nebezpečenstva uchýlili sa všetci zbojníci na Turňu, tu sa prenasledovateľov nemali čo báť. “
(A zvony nezvonia, Povesti z Novej Bane a okolia, Živánska veža)
Jazvinská jaskyňa v Tribečskom pohorí, nazývaná tiež Debnárová jaskyňa, sa nachádza pri osade Debnárov Štál patriacej do obce Malá Lehota. Prvá zmienka o Jazvinskej jaskyni pochádza z roku 1893 od Andreja Kmeťa, vynikajúceho botanika a archeológa. Patrí k najznámejším puklinovo - riečnym jaskyniam v Kostoliansko-lehotskom krase s dutinami vertikálnej zóny s pohybujúcimi sa krasovými vodami a modelačnými podzemnými tokmi. Vznikla vplyvom vodných činiteľov na puklinách vo vápencoch stredného triasu tvoriacich obalovú sériu Tribeča. Tiahne sa vodorovne vo vápencovom masíve do vzdialenosti 44m a pokracuje úzkou puklinou. Jej výzdobu tvoria skrasovatené pukliny a sintrová výplň.
Pre nepriechodnosť podzemných priestorov a zanesenému dnu splavenými sedimentmi z jej povrchu bola jaskyňa prekopávaná v rokoch 1973, 1974, 1975, 1988 a 1989. Jazvinská jaskyňa dnes patrí k najkrajším podzemným prírodným krásam Tribečského pohoria.
V jaskyni bol nájdený jeden kus Podkovára malého (miestne šetrenie Správou slovenských jaskýň)
